História Zdravých komunít

1.3.2013
Archív: Acec
Prvé výjazdy a mapovanie terénu v regiónoch na východe Slovenska.

Biele tričko, vlasy do vrkoča a cez rameno zavesená červená taška s výbavou pre prvú pomoc. Ivana Berkyová býva v najvyššie postavenom dome v osade pri Zvolenskej Slatine. Každý deň schádza 21-ročná absolventka strednej  zdravotníckej školy dole brehom  za rómskymi rodinami. Niektorí potrebujú doprovod do nemocnice, starší zmerať tlak alebo len pomôcť pochopiť, ako správne užívať lieky, ktoré im prepísal lekár. 

„Vždy o ôsmej večer ešte idem pozrieť jedného klienta, aby si správne vzal tabletky, či je pondelok alebo nedeľa,“ usmieva sa energické dievča, ktoré by len málokto odhadoval, že žije v segregovanej osade.

Pre Ivanu je to jej prvá  práca v živote, dala jej prednosť pred ponukou robiť zdravotnú sestru na pôrodnici vo Zvolene. O takmer dvesto kilometrov ďalej na východ žije v osade Strelník 36-ročná Veronika Kroščenová. V osade Strelník pri Letanovciach je nepomerne živšie ako vo Zvolenskej Slatine. Osada pri Spišskej Novej Vsi je takmer trikrát väčšia, než tá na strednom Slovensku.

 O takmer dvesto kilometrov ďalej na východ žije v osade Strelník 36-ročná Veronika Kroščenová. V osade Strelník pri Letanovciach je nepomerne živšie ako vo Zvolenskej Slatine. Osada pri Spišskéj Novej Vsi je približne tri rázy  väčšia, než tá na strednom Slovensku.

Aj Valéria  si každý deň zapíše do pracovného denníka, čo robila. Či už je to prebalovanie imobilných starších Rómov, čistenie nádoru, pomoc pri odstraňovaní vší miestnym deťom alebo psychická a adminsitratívna pomoc pre ženu, ktorú muž dlhé roky týral až prestala vnímať realitu okolo seba a zachrániť ju musela otec a sestry. 

Pre Valériu je práca v Zdravých komunitách tiež prvým zamestnaním v živote a zároveň veľmi osobným. Jej staršia sestre v minulosti diagnostikovali rakovinu a tejto zákernej chorobe aj podľahla. Spočiatku plachá žena bez sebadôvery sa za dva roky stala jedným z lídrov tamojšej rómskej komunity.

Valéria aj Irena patria k vyše dvesto ďalším asistentom osvety zdravia, ktorí si našli prácu v Národnom projekte Zdravé komunity, ktorý sa dnes realizuje v 196 obciach a mestách Banskobystrického, Košického, Prešovského a Žilinského kraja. Desať rokov pracovali osvetári v osadách bez pomoci štátu, kľúčom k úspechu bola trpezlivosť, odvaha a perfektná príprava.

 


Asistentka osvety zdravia Ivana  Berkyová s koordinátorom Jozefom Pištom. Foto: Zdravé komunity


Asistentka osvety zdravia z Letanoviec Valéria Kroščenová (vľavo) s pacientkou. Foto: Zdravé komunity
 

 

Prvých 10

„Začali sme v desiatich lokalitách, o päť rokov ich bolo viac ako šesťdesiat, dnes ich máme takmer dvesto, spomína na spustenie projektu Zdravé komunity Michal Kubo, riaditeľ rovnomennej neziskovej organizácie.  Práca asistentov osvety zdravia patrí ka najrozsiahlejším a najdlhodobejším projektom Asociácie pre vzdelávanie, kultúru a komunikáciu (ACEC). Myšlienka vybudovať v segregovaných rómskych osadách sieť vzdelaných, pracujúcich a čestných ľudí, ktorí by pomáhali šíriť nielen zdravotnú osvetu, ale aj budovať pomyselné mosty medzi majoritou a rómskou menšinou vznikla ešte v roku 2003.  

Desať rokov pracovali osvetári v osadách bez pomoci štátu, kľúčom k úspechu bola trpezlivosť, odvaha a príprava.  Po návšteve niekoľkých lokalít a zmapovaniu terénu sa spustili dva pilotné projekty s asistentmi osvety zdravia.

S pomocou prvých skúseností sa  mohla vypracovať metodika, ako najlepšie školiť obyvateľov osád, aby čo najlepšie zvládli svoju prácu.  Kľúčom k úspechu bola detailná príprava. Po návšteve niekoľkých lokalít a zmapovaniu terénu sa spustili dva pilotné projekty s asistentmi osvety zdravia. S pomocou prvých skúseností sa  mohla vypracovať metodika, ako najlepšie školiť obyvateľov osád, aby čo najlepšie zvládli svoju prácu.   

Najvýraznejším úspechom práce asistentov je príklad  Jozefa Gaďa (58) z Kamennej Poruby v okrese Vranov nad Topľou. Pred dvomi rokmi začínal ako osvetár a v novembri 2014 bol zvolený miestnymi do funkcie starostu. „Chcel by som sa veľmi pekne poďakovať za šancu, ktorú mi Zdravé komunity poskytli,“ napísal Gaďo v liste po svojom zvolení.

starostu. „Chcel by som sa veľmi pekne poďakovať za šancu, ktorú mi Zdravé komunity poskytli,“ napísal Gaďo v liste po svojom zvolení. Ocenenie Roma Spirit zase získal aj 61-ročný Jozef Gurguľ, ktorý pred dvomi rokmi pomáhal pri sviečkach v chatrči s pôrodom. 

Sanitka smerujúca z Michaloviec do rómskej osady v neďalekých Iňáčovciach zapadla v závejoch. Bývalý traktorista si pôrod zopakoval tento rok v máji. S tou istou ženou, v tom istom dome, len počasie bolo neporovnateľne lepšie. „Išiel som ráno o štvrtej kŕmiť sliepky, keď som videl, ako ku mne beží jej druh, že mu žena rodí,“ spomína Gurguľ s úsmevom.  Jedným z kľúčových faktorov úspechu  bol pôvod asistentov.


Život segregovaných Rómov zmenili Zdravé komunity. Foto: Archív ACEC


Pomoc v teréne. Foto: Archív Acec



 

Priamo z osád

Ak pochádzali z osady alebo geta, kde mali pracovať, ovládali miestny jazyk a dialekt, okolie im viac dôverovalo a vyhľadávali ich pomoc. „Mimovládna organizácia zo súkromných zdrojov desať rokov viedla takýto projekt,“  zdôraznil  Michal Kubo. Asociácia začala postupne spolupracovať  so zdravotnou poisťovňou  Union, farmaceutickou spoločnosťou Glaxo Smith Kline a pánom Petrom Hammerlom. 

„Začali sme v desiatich lokalitách s tridsiatimi ľuďmi, o päť rokov ich bolo viac ako šesťdesiat lokalít, dnes ich máme takmer dvesto,“ dodal Kubo. Nevzdelanosť, nedôvera, odlúčenie, chýbajúca autorita patria k základným príčinám, prečo v rómskych  osadách vznikali infekčné a parazitárne epidémie, šírili sa pohlavné choroby, mládež nevedela, čo je to sexuálna výchova. S tým súvisela aj veľmi zlá životná úroveň, apatia a demotivácia.  Postupne sa napokon  podarilo zabezpečiť miestami až 100% preočkovanosť, vytvoriť dlhodobú a kvalitnú spoluprácu s miestnymi detskými a všeobecnými lekármi. 

Autorkou myšlienky bola Ľubomíra Franz-Služná, riaditeľka Acecu. „V roku 2002 som pripravovala skupinu rómskych kandidátov do komunálnych volieb a pracovala som tiež s vybranou skupinou žien v rámci projektu Urobme TO! S niektorými z nich som navštívila prvé osady v okolí Popradu,“ opísala Franz-Slušná, kedy a kde začala rozmýšľať nad vznikom Zdravých komunít.   Počas vtedajšej cesty navštívila spolu s tímom obce Podhorany, Stráne pod Tatrami, Výbornú, Chminianské Jakubovany. 

„Mala som asi podobný šok ako Michal Kocáb, keď sme boli v osadách, nemohol uveriť tomu, čo vidí na vlastné oči. Myšlienka osvety zdravia vznikla hneď na začiatku, pretože bolo zrejmé, že chudoba a katastrofálne podmienky sa podpisujú na zlom zdravotnom stave ľudí z osád, najmä na zdraví detí,“ doplnila pomyselná „matka projektu“  a dodala: „To som ešte netušila, že tá realita, ktorú nie je vidieť, je ešte oveľa horšia.“ 

S niektorými  asistentmi s ktorými pred dvanástimi rokmi  Zdravé komunity začínali, pracuje dodnes. Ľubomíra Slušná-Franz priznáva, že to vtedy vôbec nečakala.  O tri roky neskôr už o ňom zakladateľka prednášala na pôde prestížnej Columbia University v New Yorku.

Ďalší výrazný úspech prišiel v roku 2008, kedy vzrástol počet absolvovaných preventívnych zdravotných prehliadok nad 36 percent. Pre porovnanie, priemer u celoslovenskej populácie nedosahuje ročne ani šestnásť percent.  Asistenti v tom čase zaočkovali proti žltačke päťtisíc segregovaných Rómov.  Počet osvetárov za rozrástol na 90, rozšíril do 75 lokalít a nadviazal spoluprácu so 102 lekármi. Zdravé komunity už vtedy patrili k najrozsiahlejším zdravotným projektom zameraným na zlepšenie zdravotného stavu rómskej populácie na Slovensku. Podarilo sa vtedy aj nadviazať spoluprácu s Operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby.



Pozvánka na prednášku o Zdravých komunitách na Columbia University v New Yorku. Archív: Acec
 

Ľubomíra Slušná - Franz v rómskych osadách počas mapovania terénu pred spustením Zdravých komunít. Foto: Archív Acec

 

Z armády do osád

 „Pri práci sa stretávame s ľuďmi, ktorí roky neboli na žiadnej preventívnej prehliadke, ale miestami, aj s neochotou niektorých zdravotníckych zariadení. Preto sme veľmi radi, že v súčasnosti je v projekte zapojených vyše 650 lekárov,“ zdôraznil  expert pre teréne v projekte Richard Koky.  Začínal ako koordinátor a dnes patrí k lídrom projektu. "Dva roky pred odchodom do výsluhového dôchodku som začal uvažovať, akým smerom sa bude môj profesijný život ďalej uberať,“ zvažoval možnosti bývalý profesionálny vojak.

V  armáde dovtedy strávil 21 rokov, potom začal študovať na vysokej škole odbor Andragogiku. Po odchode z ozbrojených síl skúšal ponúkať svoje znalosti a skúsenosti v rôznych mimovládnych organizáciách zameriavajúcich sa na pomoc segregovaným Rómom. 

Najskôr sa zamestnal ako terénny sociálny pracovník vo Važci. „Spočiatku to nebolo vôbec ľahké, ako zamestnanec Obecného úradu som mal v mnohých situáciách zviazané ruky. Poukazovať na neplnenie povinností svojmu chlebodarcovi je naozaj veľmi ťažké.“ Po necelom roku sa rozhodol zmeniť prácu a z Važca odišiel. 

Opäť pôsobil v mimovládnych organizáciách, skúšal to ako vedúci autoopravovne aj s vlastným podnikaním. Od roku 2013 sa stal koordinátorom v Zdravých komunitách a vlani sa stal aj nadriadeným svojich doterajších kolegov a za úlohu má dohliadať na to, aby osveta zdravia prebiehala priamo v teréne bez problémov a komplikácií. Podľa  Kokyho dostali Podľa Kokyho Rómovia dostali možnosť pomôcť ľuďom vo svojom okolí: „Je to veľká výzva.“

Asistenti a koordinátori okrem tradičnej prevencie poňali svoje pôsobenie v Zdravých komunitách skutočne osobne. Na prednášky v školách si robia špeciálne prezentácie, okrem zdravia hovoria aj o rómskej kultúre a tradície. 

 


Richard Koky vyzliekol uniformu a išiel do osád. Foto: Zdravé komunity

Prezentácia projektu Zdravé komunity pred veľvylancami dvanástich krajín. Foto: Zdravé komunity
 


Pochvala od WHO


Pri Michalovciach sa podarilo cez lokálnu podnikateľku sprostredkovať do osád invalidné vozíky pre imobilných Rómov, francúzske barly. Na strednom Slovensku zase bojujú so stereotypmi, keď lekári nechceli poskytovať základnú staroslivosť Rómom z osady alebo pomohli na operáciu chlapcovi, ktorí štrnásť rokov trpel nádorom čeľuste a rodičia to považovali za normálny jav.

Asistenti tiež zabránili epidémiám tubekulózy, rôznych typov žltačiek, svrabu, dohliadali na eskortovania deportovanej ženy z Veľkej Británie do Michaloviec, ktorej diagnostikovali nákazu syfilisom, pomáhajú riešiť ťažké psychické stavy niektorých Rómov v segregovaných komunitách, vyzývajú samosprávy k pravidelným deratizáciám a pravidelne dávajú testovať vzorky pitnej vody.

Za pravdu im dávajú aj všeobecní lekári, pediatri, či gynekológovia. Takmer 70 percent lekárov, s ktorými asistenti osvety zdravia spolupracujú, vyjadrilo úplnú spokojnosť s osvetármi a ďalších 29 percent respondentov vyjadrilo „iba“ spokojnosť. Ukázal to prieskum Zdravých komunít z apríla a mája 2015 na vzorke 349 lekárov.



Na základe dosiahnutých výsledkov prejavili o projekt Zdravé komunity záujem aj dve renomované európske a medzinárodné inštitúcie ako Európska komisia a Svetová zdravotnícka organizácia.  Výsledky presvedčili na spoluprácu aj ďalších partnerov Operačné stredisko rýchlej zdravotnej služby, Katedra verejného zdravotníctva Trnavskej univerzity, Katedra Human Biology a Women´s Studies Univerzity of Wisconsin a Partners for Democratic Change Slovakia. 

Od roku 2014 je projekt rozdelený medzi Asociáciu a 208 asistentov našlo prácu v Národnom projekte Zdravé komunity. V januári zaradila Zdravé komunity prestížna Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) do svojej novej publikácie ako jeden z najlepších projektov na zlepšenie zdravia v rozvojových krajinách.


Zdravé komunity na Gypsy Feste. Foto: Zdravé komunity


S ministrom zdravotníctva Viliamom Čislákom na návšteve v osadách. Foto: Zdravé komunity

 



Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomáhajú dať šancu na lepší život aj ľuďom z okraja spoločnosti.

 

 

História Zdravých komunít v .pdf vydaní