Kvetka Berkyová: Chcela som pomáhať našim ľuďom

8.9.2015
Kvetka Berkyová v osade Zabijanec v Rudňanoch.
Foto: Rudolf Sivý, Zdravé komunity

Celý život chcela robiť zdravotnú sestru, ale odísť z rómskej osady sa jej dostať nepodarilo. Kvetka Berkyová patrí k najvýraznejším asistentkám osvety zdravia v Zdravých komunitách.  Vyše štyridsať rokov pracuje v Rudňanoch ako aktivistka, pôsobila v miestnej škole, na obecnom úrade, riešila katastrofickú situáciu s bývaním, kedy sa v osade na mieste starej bane začala prepadávať zem.

Životom skúšaná žena pochádza z desiatich súrodencov. Narodila sa v osade, otec pracoval ako baník, jej mama sa doma starala o deti. „Žili sme v dvojizbovom domčeku, výchova bola prísna,“ spomína si na detstvo Kvetka. Jej rodina bývala priamo v obci medzi majoritou, počas minulého režimu ich ale vysťahovali do osady. „Nebolo tam zle, spoločne sme sa navštevovali s kamarátkami, nikto sa nezaujímal, či som Rómka,“ zdôraznila.

V tom čase boli v  obci pri Spišskej Novej Vsi postavené dve, dnes sa ich počet v malej banskej dedine pod lesom rozrástol na päť. Ľudia v nich žijú rôzne. Od novopostavených bytov až po chatrče a zdevastované domy bez vody a kanalizácie. Vyše dvetisíc Rómov tvorí viac ako 70 percent z celkovej populácie v dedine.


Rudňany sa do povedomia verejnosti dostali konfliktom s políciou.

 

Bez vody i budúcnosti

Do povedomia verejnosti sa Rudňany dostali v lete, kedy sa niekoľko desiatok Rómov z najhoršej osady Zabijanec dostali do konfliktu s políciou. Bývalá banská obec dnes trápi najmä chudoba. Ako väčšinu lokalít v regióne na Spiši. 

Kvetka nás prevádza pomedzi domy, pri ktorých pobehujú desiatky detí. Niektoré nahé, iné v špinavých alebo potrhaných tričkách. Medzi nimi sa túlajú psy.  Dospelí zväčša posedávajú pred domom, rezignácia nad vlastnými životmi je vidieť po celej osade.

Niektorí si v zdevastovanom paneláku zasadeného pod kopcom vytvorili provizórne drevené mostíky na druhé poschodie. V ďalšom dome bez dverí zase žije v jednej izbe dvadsať ľudí.  Niektorí spia na veľkej posteli, iní iba zemi. Zápach a zlá hygiena priťahujú hlodavce a muchy. Varí sa väčšinou na peciach, ktoré sú súčasťou izby. Súkromie a pohodlie v tamojšej osade pozná len málokto.

Narodiť sa v rudňanskom Zabíjanci nedáva veľkú šancu na úspech v živote. Do mesta, ktoré rovnako bojuje s nezamestnanosťou je to pol hodina cesty autobusom. Samozrejme, ak pôjde alebo neprejde cez zastávku bez povšimnutia. Na grafikonoch e síce platný cestovný poriadok, ale realita je zväčša iná.

Jediná šanca pre miestnych je odísť do Košíc alebo do zahraničia, najčastejšie mladých  láka Veľká Británia, odkiaľ posielajú peniaze domov.  Na prvý pohľad je vidieť, že v osade chýba voda. Deti a dospelí tak každý deň chodia po ceste, pri ktorej nie je chodník vyše kilometer s desiatkami plastových fliaš pri poľnohospodárske družstvo, aby si mohli navariť, piť a trochu sa umyť.

Kvetka Berkyová do osady chodí každý deň. „Som hrdá na to že, keď prídem do osady, vnímajú ma ako svoju,“ odpovedá bez váhania asistentka osvety zdravia, čoho si v práci cení najviac. Ďalším úspechom pre ňu je, že sa podarilo rodičom približne 150 detí presvedčiť,  aby chodili  na preventívne prehliadky a očkovanie. V apríli tohto roka pritom dostala z rúk splnomocnenca vlády pre rómske komunity aj ocenenie za celoživotnú terénnu prácu.


Kvetku Berkyovú prijali v osade za svoju.

Sen si nesplnila

 Od detstva chcela byť zdravotnou sestrou, svoj  životný sen si ale splniť nedokázala. „Urobila som skúšky, ale neprijali ma pre nedostatok miesta. Chcela som pomáhať naším ľuďom, lebo som videla ich ťažké životy,“ vysvetľuje Kvetka.  Už vtedy sa jej nepáčilo, ako sa v nemocnici starajú o Rómov. „Niektorí ľudia tam trpeli, sestričky sa až tak  nestarali, chcela som to zmeniť.“

Na strednú školu napokon neodišla, dokončila si ju až vlani. Namiesto toho absolvovala šesťmesačné školenie pre zdravotnú asistentku.

„Veľmi sa mi tam páčilo, dokonca mi jeden lekár ponúkol, že ma vezme do Bratislavy,“ usmieva sa Kvetka a jedný dychom priznáva, ako ľutuje, že neodišla. Po skončení kurzu dostala ponuku od Červeného kríža pracovať ako zdravotná asistentka priamo v osade.

„Bolo to podobné, čo robím aj dnes. Navštevovala som ľudí, pomáhala šíriť zdravotnú osvetu, vysvetľovala, prečo je potrebné isť k lekárovi, ako správne užívať lieky,“ opísala Kvetka svoju prácu, ktorá sa výrazne nelíši od jej dnešných úloh.  Počas našej návštevy osady nezabudla zmerať mladej matke tlak.

Malý tlakomer vzbudil medzi jej deťmi veľký rozruch , každý sa chcel pozrieť. „V minulosti boli Rómovia lepší, neviem to dobre vysvetliť, ale dokázali vtedy oceniť iných, ktorí sa im snažili pomôcť,“ zhodnotila osvetárka, ktorej osobne v apríli podal ruku minister zdravotníctva.

„Vtedy boli len dve osady, dnes ich je päť, rodiny sa spoločne navštevovali, sedeli za jedným stolom,  popili, hostili sa. Dnes už tu nič podobné nie je,“ odpovedá Kvetka na otázku, ako sa zmenil život v osade v priebehu desiatok rokov. 

Podľa jej slov za to môže extrémna chudoba, ktorá dostáva ľudí do apatie a Rómovia sa prestávajú zaujímať o vlastný život, budúcnosť, možnosti žiť dôstojnejšie. Myslí si, že to ovplyvnilo aj  vzťahy medzi samotnými Rómami. Hlavné slovo v komunite má ten, kto má najviac peňazí. Zlé životné podmienky spôsobujú aj rôzne choroby. V Rudňanoch už riešili epidémiu mumpsu, žltačky, hnačky, leukémiu, vši.


Kvetka Berkyová rieši denne desiatky prípadov.

Pomohla jej

Pred niekoľkými mesiacmi musela dávať prvú pomoc dievčatku, ktoré na priechode za osadou zrazil autobus. Najviac si spomína na prípad 12-ročného dievčatka, ktoré lekári diagnostikovali Downov  syndróm. Príčinou tohto zdravotného postihnutia je nadpočetný 21. chromozón. Prejavuje sa abnormalitami v štruktúre a funkcii tela. Trpia poruchami sluchu a zraku, majú narušenú funkciu štítnej žľazy, spomalený vývoj motoriky, zníženú inteligenciu a často i srdcové choroby.

Dievčatko si v osade nikto od narodenia nevšímal, rodičia jej chorobu nijak výrazne neriešili. Nechodila do školy, väčšinu života strávila v izbe, občas ju preniesli na chrbte po osade. Kvetka presvedčila rodičov, aby sa pokúsili osloviť charitu, pomohla im napísať žiadosť o pomoc a oplatilo sa. Dievčatku dostáva každý mesiac od charitatívnej organizácie príspevok. "Dnes chodí každý deň do školy čistá a pekne oblečená," neskrýva radosť Kvetka. S pomocou zdravotných pomôcok sa jej zlepšila chôdza, rodičia ju už nemusia ponižujúco prenášaťna chrbte.

Kvetka sa počas rozhovoru nevyhýba problémom. Trápi ju, že sa po konflikte s políciou zhoršili vzťahy s majoritou, ale najmä nedostatok práce v regióne. „Mrzí ma, že počas tých rokov som nemala stabilnú prácu, stále som išla z projektu do projektu,“ odísť od rodiny ale nechce. Z desiatich súrodencov žije šesť stále v dedine. Občas ale vycestuje na návštevu k dcéram do Anglicka.

„Nemôžem chcieť, aby som sa mala iba dobre, vždy sa stane aj niečo zlé,“ usmeje sa Kvetka na záver a odchádza naspäť do dediny za ďalšími klientmi robiť svoju nikdy nekončiacu prácu.

 


Chce pomáhať a Rómovia sú jej za vďační. 

 

 

Text a foto: Rudolf Sivý, Zdravé komunity