V detstve ju vyhnali z osady, dnes pomáha deťom a starým ľuďom

10.5.2015
Valéria Kroščenová si vybudovala medzi Rómami v Letanovciach rešpekt.
Foto: Rudolf Sivý, Zdravé komunity

LETANOVCE. Narodila sa v jednej z najhorších rómskych osád na Slovensku. Keď zomrel jej otec, vyhnali ju s matkou a piatimi súrodencami z osady. Prijať ich odmietla aj stará mama, tak sa vrátili a postavili chatrč. Dnes pomáha najmä starými ľuďom, Rómovia k nej posielajú svoje deti.

Valéria Kroščenová (36) dva roky  pracuje ako asistentka osvety zdravia v osade Strelníky pri Letanovciach. Pre matku troch detí je práca v projekte Zdravé komunity prvým zamestnaním v živote.

Privíta nás vo svojom novom príbytku. Dvojizbová bunka sa nachádza v komplexe sociálnych bytov postavených do štvorca. „Po smrti otca sme ostali šiesti a bez strechy nad hlavou, jeho rodina nás v osade nechcela, odišli sme preto do Svitu k starej mame. Ani ona nás nenechala bývať s ňou, tak sme sa vrátili naspäť do osady v Letanovciach, kde sme si postavili chatrč,“ začína svoje rozprávanie Valika, ako ju nazývajú miestni.

Po rýchlom návrate zo Svitu začala navštevovať miestnu špeciálnu školu, tú však nedokončila. V šestnástich rokoch prvý raz otehotnela. Odvtedy na materskej dovolenke, neskôr si privyrábala šesťdesiat eur mesačne aktivačnými prácami. „Je to veľká zodpovednosť,“ hovorí Valika o úlohe asistentky osvety zdravia.

Valéria Kroščenová je na svoju prvú prácu hrdá.

 

Nenahraditeľný zápisník

Z tašky vyberie veľký zošit. Počítač nemá, preto si každý deň zapisuje do zošita, čo urobila, koho navštívila. Ak išla s klientom k lekárovi, nesmie chýbať pečiatka z ordinácie. „Tu mám potvrdenie od pediatra, tu od obvodnej lekárky,“ listuje pyšne v zošite. Práca asistentky osvety zdravia jej zmenila život. „Neverila som, že by ma niekto mohol zamestnať,“ priznáva Valika.

Jej sestra pracovala v minulosti tiež ako osvetárka v začiatkoch projektu Zdravé komunity. Potom jej diagnostikovali rakovinu hrubého čreva, ktorej neskôr aj podľahla. „V minulosti som pomáhala sestre, videla som, čo robí pre ľudí,“ opisuje Valika, prečo sa prihlásila do konkurzu na osvetárku. Na svoj prvý deň v práci si spomína dodnes.

Musela sa predstaviť lekárom, v škole aj miestnym Rómom. „Prišla som do ordinácie, zaklopala na dvere, povedala svoje meno a vysvetlila im, že začínam robiť ako asistentka v Strelníkoch.“ Potešilo ju, keď jej lekárka vyjadrila podporu.

O niekoľko dní neskôr stálo pri jej dome takmer dvesto detí a lekárka ich očkovala priamo u asistentky v izbe. „Vedela som mená všetkých, aj dátumy narodenia,“ hrdo zdôraznila. V osade sa vyskytujú bežné respiračné ochorenia, hypertenzia a psychické choroby, ale i svrab a vši. Pomoc potrebujú najmä mladé mamičky a starší ľudia. Niektorí nevedia, ako užívať správne lieky, iní sú zase imobilní a nemá sa o nich, kto postarať. Pochybnosti cítila aj zo strany domácich.

„Nerešpektovali ma, ani ich nezaujímalo, že robím zdravotnú asistentku,“ vysvetľuje nám problémy, s ktorými sa stretávala aj vo vnútri komunity. Rodičia z osady nechodili s deťmi na očkovanie, ani preventívne prehliadky. Keď učiteľky v neďalekej škole bojovali so všami u detí zo Strelníkov, priviedla Valika do osady riaditeľa školy, aby ich upokojil. Dôveru vlastnej komunity si získavala postupne. 

Valiku podporuje aj Richard Koky, expert pre terén v Zdravých komunitách.

 

Lieky, choroby, týranie

„Najskôr som každý deň chodila k manželovej starej mame, ktorá ma rozsiahlý herpes na krku. Vlastná dcéra jej to odmieta ošetrovať, tak jej to vyčistila a natrela masťou,“ krúti hlavu skromná Rómka, ktorá dnes patrí medzi najvýraznejšie osobnosti v Strelníkoch. Jej ďalším klientom je postarší muž s niekoľkými chorobami a nevie, ako má užívať lieky. 

„Napríklad na vysoký tlak mal dve balenia liekov, každý deň si preto bral dve tabletky. Z každého balenia jednu.“ Práca asistentky mení aj Valériu Kroščenovú, sama si to dobre uvedomuje. Predtým bola podľa svojich slov viac výbušná a častejšie kričala, dnes skôr dohovára. Táto metóda platí aj na samotných Rómov zo Strelníkov. 

„Prídete do rodiny, aby ste ich upozornili, že musia na očkovanie. Oni povedia, že nemôžu. Tak tam prídem na druhý deň, na tretí, štvrtý a potom už pôjdu k lekárke,“ usmieva sa.

Počas nášho rozhovoru sa pri dome Valiky objaví postarší Róm. Zistil, že ich dcéru manžel dva roky fyzicky týral. Nevedia, čo majú robiť. Približne tridsaťročná žena je v zúboženom stave, psychicky sa zrútila. Asistentka ich upokojuje, ženu utešuje a sľúbi im pomoc. 

 


Život Rómov z Letanoviec sa po presťahovaní zmenil. 

 

Úplny iný život

Rómska osada  v Letanovciach bola v októbri 2013 presťahovaná do novej lokality Strelníky. Na Strelníku stojí 24 domov, každý so štyrmi bytovými jednotkami vo vlastníctve obce. Jeden byt nazývajú komunitným centrom. Využívajú ho na správu bytového fondu a prácu sociálnych pracovníkov. Rómovia žijú v 95 dvojizbových bytoch s kuchyňou. V niektorých z nich bývajú aj tri rodiny.

Ulice sú čisté, bez odpadkov, počas našej návštevy práve skupina rómskych žien čistila pri studni koberce, niektorí muži sa zase venovali prácam  v okolí domu. Pozornosť upútal iba vyšší počet tehotných mladých dievčat. 

„Je to úplne iný život, máme chladničku, kuchynskú linku, izby, doteraz som nikdy nemala elektrinu, vodu z vodovodu, odvážajú sa tu aj smeti,“ pochvaľuje si Valika nový domov. V jej  byte je útulne, nachádza sa ňom  malá posteľ, chladnička ozdobená nálepkami z rozprávky Šmolkovia. V segregovanej lokalite s vyše 940 obyvateľmi na prvý pohľad chýbajú stromy a kvety. Okolo nej je iba pole, domáci preto posedávajú najčastejšie pri domoch v tieni.

„Ráno ako prvé zamierim za rodinami s batoľatami, aby som ich skontrolovala, potom za pacientkou, ktorej diagnostikovali rakovinu a má vývod. Pomôžem jej vymeniť plienky a zakaždým jej vysvetlím, prečo je dôležité si po výmene umyť ruky antibakteriálnym mydlom. Ďalšia pravidelná klientka je žena po mozgovej porážke,“ opisuje Valika svoj bežný pracovný deň. 

S bývalým starostom Letanoviec mala dobrý vzťah, s novým sa ani po piatich mesiacoch od jeho nástupu do funkcie nestretli. „Niekedy je to ťažké,“ povzdychne si. Hovorí, že po presťahovaní väčšina ľudí zmenila svoj život k lepšiemu, ale niektorí nie. Komplikovaná situácia je v rodinách s desať a viac deťmi.  „V starej osade, keď mladí vyrástli a mali deti, postavili si vlastnú chatrč, teraz žijú všetci jedenásti v dvoch izbách.“

Postaviť si dom načierno už v Strelníkoch nemôžu, prišli by aj o súčasný príbytok. Ďalším problémom je voda.  V zbúranej osade nebola voda, na Strelníkoch zase panuje strach pred dlhmi a v zopár domácnostiach sa rovnako neumývajú. Boja sa, že by za vodu nemohli zaplatiť a obec by ich vysťahovala. Na otázku, ako sa žije v novej osade, odpovedá Valika bez váhania: Super, máme chladničku, kuchynskú linku, izby, je tu čisto. V živote som doteraz nemala elektrinu, ani vodu. Je to úplne iný život.“

 

 


Valika chodí do rodín každý deň.

 

 

Text a foto: Rudolf Sivý, Zdravé komunity